„Psy sú často šťastnejšie ako ľudia, pretože tie najjednoduchšie veci sú pre ne tie najväčšie!“
– Mehmet Murat Ildan
Je nanajvýš zrejmé to, o čom hlása autor románov a divadelných hier, Mehmet Murat Ildan. Prečo je šťastie pre štvornohú beštiu živočíšneho druhu, plnú zvedavosti i nadšenia tak nenáročné? Ide práve o samotné nadšenie, detskú radosť, ako sme ju zvyknutí nazývať – tú čistú, až perleťovo vyznievajúcu, krásnu a nedefinovateľnú. Akýsi zvláštny druh eufórie, ktorý vedie jedinca naprieč možnosti vynikať snahou o čo najlepšie využitie prítomného okamihu, ktorý v sebe nesie veľmi intenzívny náboj; o okamih, ktorý sa nenapĺňa obavami z budúcnosti ani výčitkami pochádzajúcimi z minulosti. Ide o samotnú chvíľu zakotvenú v momentálnosti, ktorej pes dáva zmysel. Týmto spôsobom zároveň dochádza k zrodu jeho čistého šťastia, ktoré vyviera len z aktuálne prežívaného.
Nie každý pes je šťastný, pochopiteľne.
Avšak všetky závažné poruchy, ktorými je zviera atakované sú spojené buď s prírodnými katastrofami, vážnymi traumami páchanými na psoch ľuďmi alebo s poruchami spojenými s párením medzi príbuznými psami. Psy teda netrpia psychickými problémami tak, ako tomu zvyknú holdovať ľudia. Problémom človeka, no zároveň i jednou z jeho cností, je spôsob zapamätávania a uchovávania zážitkov, z ktorých občas ide o tragické a drastické udalosti v našich životoch a od ktorých nám nie je možné odosobniť sa. Pokiaľ ide o dôveru psa, práve jej návratom sa zviera dostáva do spätnej pozície prirodzeného vnímateľa radosti a blaha; len tým, že bol raz sklamaný, no rozhodne sa opäť veriť (Cesar Millan opisuje vo svojej kniheČo ma naučila svorka? spôsob, akým dôjsť k opätovnej dôvere psa, pokiaľ už raz bola zranená), len tým preukazuje veľkú dávku odolnosti i múdrosti, ktorá si zakladá na schopnosti odpúšťania.
Odpúšťanie vo svete ľudí
Ak by sme chceli aplikovať túto psiu taktiku do sveta, v ktorom si nažívame my, zrejme by sme mali začať od pochopenia blahodarných účinkov odpustenia pre naše zdravie. Totiž nie je náročné ostať ponorený v našej komfortnej zóne, ak sa ňou stala nenávisť. Nenávisť mierená voči druhému, no zároveň ide o nenávisť, ktorá druhému neškodí. Rozvracia len nás samých. Utrpenie s ňou spojené z nás vychováva roztrasené bytosti, ktoré si nažívajú v stálych stavoch úzkosti a hnevu, a tým si poškodzujú i samotnú imunitu svojho organizmu. Štúdiá dokazujú, že takíto ľudia sa dožívajú kratšie, skôr sa poddávajú srdcovo-cievnym ochoreniam a vedú neusporiadanú existenciu.
„Utrpenie sa ťa nedrží, ty sa držíš utrpenia“,vraví Osho.
Pes nie je neochotný vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Objavil to, na čo ešte človek neprišiel. Objavil v sebe silu, ktorá mu zaručila nadobudnúť múdrosť po každé, keď sa pokúsil byť šťastným. A to šťastie, to si zakladá len na silnom prežívaní toho, čo mu práve život ponúka. Hlas prírody, blízkosť jeho ľudského spoločníka, tichú scenériu hôr. Našiel tam krásu. Našiel radosť, ktorú my chodíme nachádzať ďalej.
